nedeľa 6. septembra 2009

V lese

Predieram sa hustým malinčím. Kedysi to býval krásny les. Vysoké kmene bučiny šedivými zákrutami rástli do korún a tam hore zelenelo nebo. Stálenka bola ukrytá v tieni. Chránená a hýčkaná. Teraz tlačím fúrik naložený drevom po rozblatenom úzkom chodníku. Aby bolo v zime teplo. Tŕne malinových kríkov mi rozodierajú kožu na rukách a ja nemôžem pustiť fúrik lebo mi uletí do tŕňovej džungle. Občas si vezmem sladkokyslé zadosťučinenie plné tvrdých semienok a potím ďalej tričko.
Vyjasnilo sa. Slniečko má ešte stále silu a naplno zohrieva vzduch. Hreje nás pokým ho nezastrie mrak. Neskôr opäť na chvíľu vykukne aby ho mraky po chvíli ukryli. Dookola a dookola ako naše vláčenie dreva pred búdu. Naložený tam, prázny späť. S táčkami v rukách s bremenom i späť. Už sú plné stavy. Horľavý materiál zaplnil regálové miesta a zima môže začať. O pár mesiacov.../ktovie koľko dreva vydrží do zimy/.

streda 2. septembra 2009

O pár hodín neskôr...

Sedím na gauči. Počúvam prelínajúce sa rozhovory. Maturita. Škôlka. Matematika. Ja si otvorím škôlku, vraví Dita...a kamarátka sa snaží dostať na maturitu a má nehorázne ťažké otázky...kto z nás by teraz zmaturoval? Hohóooo, nový systém. Neviem deliť, neviem vypočítať 1909-1963..akooo? A rovnice? O jednej neynámej yvládam, ale od dvoch A VIAC? pridajú tam ešte rôyne lomítka, zlomky, percentá...
Vnímam, nevnímam...
Slovné úlohy.. Vedeli ste slovné úlohy? Auto z bodu A do bodu B, no des, a k tomu geometria..neyvládala som, neyvládam. Semestre, vysoké školy, základy, škôlky....
Snažili sme sa. Žili ako deti. Na nič sme sa nehrali a popritom sme sa hrali na na všetko. Nevediac. V sladkom opojení detstva. Prežívania zo dňa na deň. Škola, tabuľa, vôňa kriedy, smrad špongie, večné čistá tabuľa...celá čierna.
Som stratený.
Kam sa ukryjem.
Prišli aj na to ako sa schovávam za písmenká.
Medzipredhovor, The End.

2 minuty

Mám dve minúty na predhovor. Nestíham. Musím sa obuť a vypadnúť. Povinnosti. Bolesti. Jedovaté zuby plazov. Rana na zápästí. Stále bolí...
Utiekol som, utekám...
Hľadal som, hľadám...
V podstate sa nič nezmenilo.