O pár hodín neskôr...

Sedím na gauči. Počúvam prelínajúce sa rozhovory. Maturita. Škôlka. Matematika. Ja si otvorím škôlku, vraví Dita...a kamarátka sa snaží dostať na maturitu a má nehorázne ťažké otázky...kto z nás by teraz zmaturoval? Hohóooo, nový systém. Neviem deliť, neviem vypočítať 1909-1963..akooo? A rovnice? O jednej neynámej yvládam, ale od dvoch A VIAC? pridajú tam ešte rôyne lomítka, zlomky, percentá...
Vnímam, nevnímam...
Slovné úlohy.. Vedeli ste slovné úlohy? Auto z bodu A do bodu B, no des, a k tomu geometria..neyvládala som, neyvládam. Semestre, vysoké školy, základy, škôlky....
Snažili sme sa. Žili ako deti. Na nič sme sa nehrali a popritom sme sa hrali na na všetko. Nevediac. V sladkom opojení detstva. Prežívania zo dňa na deň. Škola, tabuľa, vôňa kriedy, smrad špongie, večné čistá tabuľa...celá čierna.
Som stratený.
Kam sa ukryjem.
Prišli aj na to ako sa schovávam za písmenká.
Medzipredhovor, The End.