V lese

Predieram sa hustým malinčím. Kedysi to býval krásny les. Vysoké kmene bučiny šedivými zákrutami rástli do korún a tam hore zelenelo nebo. Stálenka bola ukrytá v tieni. Chránená a hýčkaná. Teraz tlačím fúrik naložený drevom po rozblatenom úzkom chodníku. Aby bolo v zime teplo. Tŕne malinových kríkov mi rozodierajú kožu na rukách a ja nemôžem pustiť fúrik lebo mi uletí do tŕňovej džungle. Občas si vezmem sladkokyslé zadosťučinenie plné tvrdých semienok a potím ďalej tričko.
Vyjasnilo sa. Slniečko má ešte stále silu a naplno zohrieva vzduch. Hreje nás pokým ho nezastrie mrak. Neskôr opäť na chvíľu vykukne aby ho mraky po chvíli ukryli. Dookola a dookola ako naše vláčenie dreva pred búdu. Naložený tam, prázny späť. S táčkami v rukách s bremenom i späť. Už sú plné stavy. Horľavý materiál zaplnil regálové miesta a zima môže začať. O pár mesiacov.../ktovie koľko dreva vydrží do zimy/.